Obec Forbasy rešpektuje ochranu vašich údajov

Táto internetová stránka používa technológiu cookies. Bližšie informácie o súboroch cookies nájdete v sekcii webstránky Cookies. Je Vaším právom neudeliť súhlas s používaním súborov cookies alebo ich používanie zablokovať. V takom prípade sa môže stať, že bude pre Vás obmedzená alebo vylúčená úplná funkcionalita niektorých častí prehliadanej webovej stránky.

 

História

          Obec Forbasy leží v staroľubovnianskom okrese, na severovýchodných svahoch Levočských vrchov v doline na nive a terasách rieky Poprad. Prvá písomná zmienka o obci Forbasy pochádza z roku 1311. Pôvodný názov tejto obce, Fyrbaz, sa postupne menil, a v roku 1408 bola obec známa pod názvom Furbas, o štyristo rokov neskôr,  tzn. v roku 1808, ju opäť premenovali, tentokrát bola obec označovaná ako Forbasý. Obec patrila od svojho vzniku až do roku 1412  Ľubovnianskemu hradnému panstvu, avšak v rokoch 1412 – 1772 bola spolu s ďalšími spišskými mestami a obcami v poľskom zálohu. Z historických záznamov je známe, že obec mala v roku 1553 jedenásť usadlostí. V roku 1828 stálo v obci  62 domov v ktorých bývalo 451 obyvateľov. Počas prvej Československej republiky bola poľnohospodárskou obcou, obyvatelia pracovali na poliach, pestovali obilie a iné rýchlorastúce plodiny. Mužská časť obyvateľstva Forbás si často privyrábala murárčinou a tesárstvom. Nejeden obyvateľ obce emigroval so svojou rodinou do Ameriky. Prácu si hľadali obyvatelia aj v priemyselných podnikoch neďaleko svojho bydliska a to hlavne v blízkej Starej Ľubovni, vo Svite, či Košiciach.Tragickým rokom v kronike obce sa javí rok 1927, kedy výrazná časť obce vyhorela.

           V súčastnosti má obec 130 domácností so 450 obyvateľmi. Forbasy sa vyznačujú typickou ulicovou zástavbou s murovanými domami štítom a priečeliami orientovanými na ulicu a súvislým radom veľkých stodôl so sedlovou šidľovou strechou, pristavených štítmi k sebe, tvoriacich hospodárske zázemie. Významnými historickými pamiatkami sú kostol sv. Doroty, postavený v roku 1730 na starých základoch, kaplnka Sedembolestnej panny Márie (1790) a kaplnka sv. Jána Nepomuckého (1730).